43 Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ 44 Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. 45 Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ 46 Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ 47 Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ 48 Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ 49 Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ 50 Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ 51 Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“
Posledné desaťročia sa veľa hovorí o kríze viery a kríze Katolíckej cirkvi. Je to pravda? Nie je to pravda? Štatistiky sú jednoznačné! V celosvetovom meradle sa v roku 2011 zvýšil počet katolíkov o necelých18 miliónov. Predovšetkým v Ázii (2,577,000), v Afrike (8,047,000), v Amerike (6.312,000) a Oceánii (162,000). Ani Európa nezaostáva, len tie čísla sú menšie (822,000).(www.fides.org/en/news/34517-VATICAN_WORLD_MISSION_DAY_CATHOLIC_CHURCH_STATISTICS_2013)
V celosvetovom meradle teda počet kresťanov-katolíkov rastie. Takže nie je to pravda, že by sme prežívali krízu. Na druhej strane, v európskom meradle, sme svedkami stagnácie. Aj na Slovensku. Rímskych katolíkov je o 9,7 percent menej ako pred desiatimi rokmi (o 360 843 menej). V Košickom kraji gréckokatolíkov je už len 75 231. Pokles je o 5,9 percenta. Veľa, málo? (http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf)
V našom kultúrnom kontexte, priamo tu, kde žijeme, je nás menej. Ľudia sa už neprihlásili. Čo je príčinou? Úmrtia? Odchody za školou a prácou do zahraničia? Ľudia už nemajú záujem o duchovno? Takto zdôvodňovať úbytok je veľmi povrchné. Obávam sa, že niekedy si takto chceme len upokojiť svedomie. Nemáme na tomto úbytku podiel aj my, praktizujúci kresťania? Jeden duchovný položil celý problém do perspektívy: akú duchovnú ponuku im dať, aby zabrala? Presne tak! Akú duchovnú ponuku predložiť, aby sa stala atraktívnou????
Dnešné evanjelium nám ukazuje základné pravidlá. Myslím, že ponúka hotový princíp riešenia. Ide o stretnutie Filipa a Natanaela. Filip prišiel k Natanaelovi a povedal mu: našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš a Proroci. Sloveso „našli sme“ odkrýva aj „hľadali sme“. Nájsť môže iba ten, kto hľadá. Filip a ostatní hľadali toho, o ktorom hovoria Mojžiš v piatich knihách (Genezis až Deuteronómium) a Proroci. Keď Natanael počuje o koho ide, koho považujú za Predpovedaného, pohrdne: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (v. 46a). Filip sa nenahnevá. Toto je veľmi podstatný a dôležitý moment. Práve naopak, miesto konfrontácie a hádky mu jednoducho povie: „Poď a uvidíš!“ (v. 46b). A Natanael šiel a sám sa presvedčil. Čomu nás učí apoštol Ján????
Ján nám ukazuje, že treba hľadať. A hľadať treba osobu! Nie teóriu, morálnu, politickú alebo kultúrnu ideológiu, ale osobu. A ten kto hľadá osobu Záchrancu, ten ju aj nájde. Kto hľadá niečo iné zostáva sám v začarovanom kruhu prázdna. Čo hľadám ja? Čo hľadáš ty? A čo vlastne znamená hľadať osobu?
Filip hovorí, že našli toho, o ktorom hovoria Písma (Mojžiš a Proroci). On teda poznal Písma. Čítal ich. Rovnako sa môžem pustiť do čítania Písma aj ja. V evanjeliách – ktoré boli napísané preto, aby sme spoznali Ježiša z Nazareta a imitovali, napodobňovali, jeho životný štýl – nachádzame svedectvo o Ježišovi. Vo chvíli, keď čítam evanjeliá – a Písmo vôbec – nie ako zdroj informácií, ale ako životný príbeh inej osoby a ja sa snažím napodobniť to, čo čítam, práve vtedy dochádza k osobnému stretnutiu medzi Ježišom a mnou. Iste nie je to záležitosť jedného večera!
Človek, keď to počuje, môže pohrdnúť tak ako Natanael: tak už čo dobrého môže pochádzať z čítania???? Poď a uvidíš!
A druhý krok: iným nezvestujeme ideológiu alebo teóriu, ale moje osobné stretnutie s osobou Ježiša. Nie nátlak, prehováranie, káranie, dokazovanie, prikazovanie. Ale jednoduché svedectvo o mojej skúsenosti. Inej cesty niet. Vlastne iné cesty vždy zlyhajú. A miesto kritickej sebareflexie upadáme do obviňovania iných, hľadania výhovoriek. A Bože zavaruj, aby sa niekto opovážil pozrieť na veci ináč! Úbohé! A protikresťanské. Človeka nemôže presvedčiť sila argumentu alebo ideológia! Iba osobné svedectvo. V konfrontácii s ateistami ešte za onoho režimu práve osobné svedectvo umlčalo uvedomelých a vedeckých ateistov.
Prečo vlastne ľudia v Afrike, v Ázii alebo v Amerike prijímajú krst? Presvedčila ich argumentácia? Teória? Sú pod nátlakom? Nie. Misionár, ktorý s nimi žije, pracuje, plače a raduje sa, prináša im svoje vlastné svedectvo. Často kladená otázka misionárom: prečo to robíš? A odpoveď je jednoznačné osobné svedectvo: lebo som hľadal a našiel toho, o ktorom hovoria Mojžiš a Proroci a ktorého každý človek podvedome hľadá. Zmysel života. A zmyslom života je vzťah s Ježišom. Tam, kde chýba tento základný bod, tam sa všetko pomaly rozpadáva. Že si vymýšľam?
Univerzita v Berne zverejnila výsledky výskumu, v ktorom analyzovala 1301 prípadov eutanázie vo Švajčiarsku v rokoch 2003 až 2008. Medzi žiadateľmi o asistovanú samovraždu na švajčiarskych klinikách boli predovšetkým osoby, ktoré sa deklarovali ako ateisti, potom rozvedení a 25% z celkového počtu sa nechalo zabiť len z dôvodu, že boli „unavení zo života“. Výskum priviedol k záveru, že základom žiadostí o eutanáziu nie je fyzické utrpenie, ako o tom hovoria aktivisti propagujúci právo zomrieť, ale krehkosť a spoločenské nepohodlie, strata zmyslu života, samota a opustenosť, a teda také problémy, ktorých riešením nie je smrť ale angažovanie sa ľudí žijúcich v okolí trpiaceho (http://www.hlavnespravy.sk/nove-data-o-eutanazii-vo-svajciarsku-ukazuju-ze-dovodom-na-eutanaziu-nie-je-choroba-ale-osamelost/229772 )
Ak by sme hľadali osobu Ježiša, potom by sme ju aj našli. Ak sme ju už raz našli, potom meníme vlastný život podľa jeho vzoru. Apoštol Pavol to niekoľkokrát zhrnul: Napodobňujte Boha ako milované deti… Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. (Ef 5,1.9) A ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť. (Gal 5,22-23) A keď sme sa takto „zbratali“ s Ježišom, potom toto hovoríme aj iným. Vlastnú skúsenosť. Potom neváhame tých iných pozývať k sebe. Aby videli náš spôsob riešenia problémov, kreatívne budovanie nových vecí, naše vnímanie a realizovanie podnikania, projektov, vzdelania, pomoci chudobným, znevýhodneným, ohrozeným….náš spôsob komunikácie, zvládania napätí, navrhovanie riešení…. a ako dôsledok by neklesali počty katolíkov v Európe a na Slovensku, ale práve naopak rástli by. Samovraždy, psychické problémy, depresie, osamelosť, opustení starí ľudia by nepribúdali, práve naopak…..a chvála Bohu ešte tohto prorockého ducha neuhasili. Tichí, nenápadní hrdinovia, Ježišovi ozajstní učeníci. Stačí si pozrieť dokument „Všetky moje deti“ a človek pochopí…….ak chce.
Kde je teda kríza?
robert jager, 2014
