„Nechoď za mamkou,“ prikazovala staršia sestra malému bračekovi. „Prišla veľmi unavená z práce, potrebuje si oddýchnuť.“
„Unavená?“ nechápal malý braček.
„Áno, veľmi unavená, poď budeme sa hrať s legom,“ navrhla.
„S legom,“ opakoval malý a vysypal na koberec vedierko plné legových kociek. Chvíľku mu to vydržalo. Keď už bol domček postavený, opäť zaprosil:
„Za mamkou,“ a smutné kukadlá nasmeroval k dverám do spálne.
„Nechoď tam, mamka by sa hnevala, že ju nenecháš na pokoji,“ snažila sa.
„Hnevala?“ nechápal malý braček.
„Presne tak, mala veľmi náročnú zmenu, ledva stála na nohách, keď prišla. Vieš čo, uvaríme dačo dobre na večeru a spravíme jej radosť, “ zdrapila malého za ruku a ťahala ho do kuchyne.
„Radosť,“ tešil sa malý braček a vytiahol zo skrinky svoju malú rajnicu. Položí ju na stoličku a bude miešať.
Staršej sestre zazvonil mobil, odbehla do kúpeľne, aby nikto nepočul jej tajomstvá. Keď sa vrátila, s hrôzou zistila, že rajnica je na zemi a po malom niet ani stopy. Okno v kuchyni bolo dokorán. Nebol ani v obývačke, ani v detskej. So strachom vošla do spálne.
„Jeden, dva, tri, štyri, päť,“ ukazovala mama na prstoch malej rúčky.
„Jeden, dva, tri, štyri, päť,“ opakoval malý všetečník. Boli šťastní prešťastní.
© Júlia Hubeňáková, 19. 7. 2015 16. nedeľa v Cezročnom období
Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Mk 6, 30-34
