Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
(Mt 16,13-19)
Okolie Cézarey Filipovej sa nachádza na úpätí pohoria Hermon na severe biblického Izraela. Je to veľmi pekný kraj a zároveň lokalita, kde má svoje pramene rieka Jordán. Ježiš tam prichádza so svojimi učeníkmi na konci svojho galilejského účinkovania, po sérii zázrakov i odmietnutia zo strany židovských galilejských autorít. Jeho učeníci s ním boli po celý čas a preto si Ježiš od nich pýta spätnú väzbu. Robí taký malý prieskum verejnej mienky. Výsledok tohto prieskumu je pre Ježiša lichotivý. Hoci ho autority odmietajú, ľudia ho majú za proroka a prirovnávajú ho k Jánovi Krstiteľovi, Eliášovi a Jeremiášovi – prorockým hviezdam svojej doby. Po tomto prvom prieskume robí Ježiš podobný prieskum medzi svojimi učeníkmi. Petrovo vyznanie predbehne všetky úvahy ostatných apoštolov. Ježiš je Mesiáš, Syn živého Boha. Zaujímavé je, že sám Ježiš sa do tejto chvíle nazýval Synom človeka tak vytrvalo, až to vedie k otázke, či nechcel tým vyprovokovať svojich učeníkov k tomuto odvážnemu objavu. Na základe zázrakov ho mohli považovať za Mesiáša, ktorý mal mimoriadnou mocou obnoviť politické kráľovstvo Izraela. Avšak titul Syna živého Boha dával mesiášskému titulu nový nečakaný a neobjavený rozmer. Peter svojím vyznaním, pri ktorom bol len Božím nástrojom, otvoril nový pohľad na Ježiša, objavil nový prameň výdatnej rieky, ktorá dá život mnohým. Petrovo vyznanie sa stáva novou skalou, z ktorej vytryskla voda na púšti. Sľúbené kľúče od nebeského kráľovstva sú protiváhou moci pekelných brán – ktoré mimochodom tiež majú nejaké „kľúče“. Moc kľúčov od nebeského kráľovstva totiž prepája pozemský a nebeský svet. Čo bude zviazané na zemi, bude aj v nebi a podobne aj to čo bude rozviazané. Moc pekelných brán stojí práve na rozdelení pozemského a nebeského. A práve v osobe Ježiša sa spája nebo so zemou a vylučuje „pekelné mocnosti“ z komunikácie medzi Bohom a človekom, čo je veľmi pekne vyjadrené aj v Zjavení apoštola Jána, kde sa píše o žalobcovi našich bratov, ktorý na nich dňom i nocou žaloval. Preto je Peter blahoslavený, že otvoril tento prameň Božej spásy, z ktorého môžeme s radosťou čerpať aj my.
© Štefan Novotný 29.6.2014
