Toto hovorí Pán: (9c) „Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, (10) ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. (11) Pán ťa bude neprestajne sprevádzať i na miestach vyprahnutých ťa nasýti a tvoje kosti upevní; a budeš ako polievaná záhrada a ako prameň, ktorého voda nevysychá. (12) Tvoj národ znova postaví dávne rumoviská, stavať budeš na základoch dávnych pokolení a budú ťa volať opravovateľom ruín a obnoviteľom ulíc, aby sa v nich dalo bývať. (13) Ak zdržíš v sobotu svoju nohu a v môj svätý deň nebudeš pracovať a volať budeš sobotu rozkošou, Pánov svätý deň slávnym a osláviš ho tým, že nebudeš cestovať, obchodovať ani rokovať, (14) budeš sa kochať v Pánovi. Budem ťa vodiť po výšinách zeme a nasýtim ťa dedičstvom Jakuba, tvojho otca; lebo prehovorili Pánove ústa.“
Iz 58,9c–14
Autentický pôst bol témou včerajšieho úryvku z proroka Izaiáša (58,1–9b). Dnešné čítanie je jeho priamym pokračovaním, ale pôst sa tu už výslovne nespomína. Vo vzduchu však stále visí otázka, prečo sú aktuálne životné okolnosti Izraelitov také, aké sú. Božie slovo realisticky uznáva, že v živote je aj tma a temnota (v. 10) a človek musí často prechádzať cez vyprahnuté miesta (v. 11). Avšak nemusí v tom zostať sám, lebo nablízku je sprievodca, na ktorého sa dá vždy spoľahnúť, ktorý nasýti a upevní (v. 11). Je tu svetlo, ktoré premáha tmu (v. 10).
Všimnime si, že všetko sa láme na dvoch písmenkách – ak. „Ak odstrániš utláčanie… ak prestaneš ukazovať prstom… ak dáš svoj chlieb hladnému…“ (v. 9c). Boh splnenie svojich prisľúbení podmieňuje. Poznáme to už z raja, kde je dovolené všetko okrem jedinej maličkosti. Človek môže jesť zo všetkých stromov (Gn 3,16), no má zakázané jesť zo stromu poznania dobra a zla (Gn 3,17); môže prebývať v raji, ak nesiahne po zakázanom ovocí. Známy autor Chesterton to nazýva náukou o podmienenej radosti (Ortodoxie, 47). Na rozdiel od Knihy Genezis, v Izaiášovi nemáme negatívnu, ale pozitívnu podmienku.
Ešte niečo zo strateného raja sa odráža v našom čítaní. Biblický raj bola záhrada s veľkým množstvom vlahy (Gn 2,8.10). V oblasti Kanaánu bola voda veľmi vzácna a aj v dnešnej dobe stále viac vnímame jej hodnotu. Človeka, ktorý bude konať podľa Božích inštrukcií, prirovnáva Izaiáš k polievanej záhrade a k výdatnému prameňu vody (v. 11). Obrazy svetla a vlahy poukazujú na jasnosť a sviežosť života, pre ktorý bol človek pôvodne stvorený. Izaiáš tému stvorenia nového neba a novej zeme spolu s myšlienkou návratu k rajskému životu (Blenkinsopp, 287) podrobnejšie rozvinie v úplnom závere spisu (Iz 65,17–25). Teraz v čitateľovi jemne prebúdza túžbu po raji.
V závere je tu ešte jedno ak a týka sa sobotného dňa: „Ak zdržíš v sobotu svoju nohu…“ (v. 13). Nesvätiť sobotu znamená nebyť zosynchronizovaný s Božím poriadkom stvorenia (Blenkinsopp, 181). Orientovať sa podľa hodiniek, ktoré ukazujú nesprávny čas, nutne vedie k chaosu. Sobota je Pánov svätý deň a človek mu má dať nové meno; má ho nazývať rozkoš (v. 13). Ekumenický preklad tu chce viac odzrkadliť Izaiášov výber slov s rovnakým základom a ukazuje, k čomu toto „premenovanie“ soboty povedie: „nájdeš rozkoš v Hospodinovi“ (v. 14). [pozn. Náš preklad „budeš sa kochať“ zase lepšie vystihuje zvratnú funkciu hebrejskej formy uvedeného slovesa.] V rovnakom duchu nás vyzýva aj žalmista: „Hľadaj radosť [dosl. kochaj sa/maj rozkoš] v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ (Ž 37,4).
Boh je priateľ radosti. Hoci vo svete je veľa námahy a bolestí, Izaiáš prináša posolstvo nádeje. Nechajme sa pozvať a načerpajme osvieženie z prameňa života.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: BCC Worship – Zmenený
Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Isaiah 56–66 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 19B.
CHESTERTON, G. K., Ortodoxie (Praha 2000).
