(26) Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ (27) On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, (28) a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. (29) Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ (30) Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ (31) On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. (32) Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. (33) Pre jeho pokoru bol súd nad ním zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“ (34) Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ (35) Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. (36) Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ (38) Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. (39) Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. (40) A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey.
Sk 8,26–40
Mnohí kresťania sa počas prenasledovania v Jeruzaleme rozptýlili, či skôr boli „rozosiati“ vanutím Ducha Svätého, po okolí. Včera sme čítali o tom, ako sa Filip dostal na sever, do Samárie, a ohlasoval tam Krista. Dnes vidíme, že jeho misia pokračuje južne od Jeruzalema. Úvod nám pripomína navigáciu v aute: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy…“ (v. 26). Po tejto inštrukcii od Pánovho anjela nasleduje inštrukcia Ducha: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ (v. 29). Neprekvapuje, že Filip sa danými pokynmi bezprostredne riadi. Doteraz sme nepočuli jeho hlas, ale mohli sme pozorovať jeho nasadenie a pohotovosť v službe slova.
Evanjelium ako dobrá správa o vzkriesenom Ježišovi, a o nádeji na nový život s ním, sa dostávalo zatiaľ k veľkým skupinám; k obrovskému zástupu v deň Turíc, k členom veľrady, k obyvateľom Samárie. Dnes sa Filip stretáva s jednotlivcom. Svoj čas, pozornosť a skúsenosť viery venuje jednému človekovi; etiópskemu veľmožovi. Najbežnejšia evanjelizácia je individuálna. Vidíme tu osobný rozmer, ktorý je taký dôležitý. Pán Boh nás berie ako svoj ľud, ako rodinu svojich detí, ale zároveň sa prihovára každému osobne, primeraným a jedinečným spôsobom. Aj my potrebujeme pestovať osobný prístup pri odovzdávaní viery. Všimnime si tiež, že ďalej Filip nedostáva presné inštrukcie, ale koná tvorivo.
Asi by sme boli sklamaní, keby sme chceli v nejakej štúdii presne citovať Filipa. Skutky apoštolov nám zachovali jeho jediné slová, a tie sú vo forme otázky: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ (v. 30). Dobre položená otázka je často lepšia ako množstvo prednášok. Filip nepoučuje, ale otázkou vstupuje do dialógu. Boh už v srdci etiópskeho veľmoža pripravil pôdu čítaním proroka Izaiáša. Aj eunuch sa pýta; a celý čas sa vlastne iba pýta. Platí tu, že kto sa pýta, ten sa dozvie. Sú to tiež dobre položené otázky, ktoré privedú až k vode a eunuch je pokrstený (v. 36.38). Pustá cesta, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy, sa ukazuje napokon ako veľmi úrodné prostredie, lebo sa tu rodí vo vode krstu nový človek.
Ďakujeme nášmu Bohu, že preňho neexistujú pusté miesta. Prosme, aby jeho slovo oživovalo, čo je v nás vyschnuté. A nech rovnako ako pokrstený veľmož ideme ďalej svojou cestou naplnení radosťou.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Tvoja láska dvíha ma
Literatúra: Fausti, S., Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1–12 (Praha 2017).
