(20) Keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila. (21) Potom išiel muž Elkana a celý jeho dom obetovať Pánovi výročnú obetu a splniť sľub. (22) Ale Anna s ním nešla; povedala svojmu mužovi: „Nepôjdem, kým neoddojčím dieťa a neprivediem ho, aby sa ukázal pred Pánovou tvárou a zostal tam navždy.“ (24) Keď ho oddojčila, vzala ho so sebou, aj trojročného býčka, jednu mericu múky, mech vína, a priviedla ho do Pánovho domu v Silo. Chlapec bol ešte maličký. (25) Býčka obetovali a chlapca zaviedli k Helimu. (26) Anna povedala: „Prosím, pane môj, ako žiješ, pane, ja som tá žena, čo tu stála pred tebou a modlila sa k Pánovi. (27) O tohto chlapčeka som prosila a Pán mi dal, o čo som ho prosila. (28) Nuž aj ja ho odovzdávam Pánovi. Po všetky dni, kým bude žiť, nech je zasvätený Pánovi.“ I klaňali sa tam Pánovi.
(1 Sam 1,20–22.24–28)
Samuel je veľká postava dejín Izraela na konci obdobia sudcov a pred vznikom kráľovstva. Skôr než sa z neho stane kňaz, prorok, vojenský veliteľ a sudca Izraela, sústreďuje sa pozornosť na dramatické okolnosti jeho narodenia. Biblický autor nám bez veľkých úvodov predkladá príbeh obyčajnej rodiny s obyčajnými radosťami a starosťami. Je to príbeh pozorného a milujúceho muža Elkánu, a jeho dvoch manželiek; neplodnej Anny a protivnej Feneny.
Neplodnosť Anny predstavuje prvú zápletku. Táto strápená žena prosí Boha a on ju požehná potomkom – synom, ktorý dostane meno Samuel. Manželstvo Elkánu a Anny sa stane plodným (v. 19). Samuel je teda vymodlené dieťa (vv. 20.27). Je darom pre svojich rodičov; najmä pre doposiaľ bezdetnú Annu. Dar si človek nemôže nárokovať, ani vynútiť. A platí to aj vo vzťahu k Bohu. Ale Anna nás učí, že si ho môžeme vyprosiť. Toho, kto o niečo v modlitbe prosí, modlitba viac disponuje pre prijatie Božích darov.
Veľmi silným momentom je sľub, ktorý Anna dáva hneď na začiatku pri svojej modlitbe. Zaväzuje sa, že keď bude mať syna, daruje ho Bohu (v. 11). Uvedomme si, že by išlo o jej prvorodeného a ten automaticky patrí Pánovi (Ex 13,2). Hoci to podľa všetkého nemal byť prvorodený syn Elkánu, predsa išlo o vážnu záležitosť. Anna sa rozhoduje dať svoje budúce dieťa do konkrétnej služby Bohu. A to je vlastne druhá zápletka. Ešte nemá dieťa a už vopred ho obetuje Bohu. Anna tým prekračuje rámec prikázania. Imperatív „musíš“ sa v nej mení na voľbu „chcem“.
Náš dnešný úryvok dosvedčuje, že Anna svoje slová myslela vážne. Dostáva syna a súčasne ho daruje Bohu. To nás učí, že čokoľvek by sme chceli obetovať Bohu, pochádza v konečnom dôsledku od neho. Obetovaním svojho dieťaťa Anna obetovala Bohu aj samú seba. A z tejto jej obety vyšlo v osobe Samuela veľké požehnanie nie len pre jednu rodinu, ale pre celý Boží ľud.
Dnes na sviatok Svätej rodiny vyprosujem hojnosť Božieho požehnania pre naše rodiny. A tiež blahoželám všetkým Štefanom.
Foto: Yøe Kovalík.
