Sviatok sv. archanjela Michala a ostatných nebeských mocností

Názov anjeli označuje úrad, nie prirodzenosť

Treba vedieť, že názov anjelov označuje ich úrad, nie prirodzenosť. Lebo tí svätí duchovia v nebeskej vlasti sú síce vždy duchovia, ale vždy ich nemožno nazvať anjelmi. Oni sú anjelmi iba vtedy, keď sa prostredníctvom nich niečo oznamuje. Tí, čo zvestujú iba menšie veci, volajú sa anjeli, tí, čo zvestujú veľmi veľké, nazývajú sa archanjeli.
Preto k Panne Márii nebol poslaný hocijaký anjel, ale archanjel Gabriel. Patrilo sa totiž, aby na takúto službu išiel ten najvyšší anjel, veď zvestoval najväčšiu vec zo všetkých.
Preto oni dostávajú aj vlastné mená, aby sa aj ich názvom označovalo, akej činnosti sú schopní. Lebo v onom svätom meste, ktorého dokonalosť spočíva v plnom poznaní z videnia všemohúceho Boha, nedávajú sa vlastné mená preto, žeby nebolo možno bez mien poznať ich osoby, ale keď prichádzajú k nám s nejakou úlohou, u nás dostávajú mená podľa svojich služieb. Michal znamená „Kto je ako Boh?“, Gabriel „Božia sila“, Rafael zase „Boží liek“.
A kedykoľvek ide o niečo mimoriadne silné, hovorí sa o poslaní Michala, aby sa dalo zo samého činu i z mena vybadať, že nik nemôže urobiť to, čo dokáže urobiť Boh. Preto aj ten starý nepriateľ, čo v pýche chcel byť podobný Bohu a povedal: „Do neba vystúpim, ponad hviezdy neba svoj trón vyvýšim, podobný budem Najvyššiemu,“ bude na konci sveta ponechaný na svoju silu a odsúdený na večné muky, lebo sa o ňom tvrdí, že bude bojovať s archanjelom Michalom, ako hovorí Ján: „Strhol sa boj s archanjelom Michalom.“
K Márii bol poslaný zase Gabriel, čo znamená „Božia sila.“ Prišiel totiž zvestovať toho, ktorý sa dobrotivo zjavil v poníženosti, aby porazil vzdušné mocnosti. Božia sila mala zvestovať toho, ktorý prichádzal ako Pán mocností a mocný v boji.
Rafael sa prekladá, ako sme povedali, „Boží liek“. Lebo keď sa dotkol Tobiášových očí ako ošetrujúci lekár, odstránil tmu jeho slepoty. Bolo teda vhodné, aby sa ten, ktorý bol poslaný liečiť, nazýval „Boží liek“.