Ježiš povedal svojim učeníkom: ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. 21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mt 6, 14-21)
Keď sa hovorí o pôste, zvyčajne máme na mysli zdržanlivosť od mäsa a hlučných zábav. Pôst je však oveľa viac ako len obmedzovanie sa. Ak sa pozrieme na apoštola Pavla, zrazu máme možnosť nahliadnúť do doby Ježiša Krista. Sám hovorí, že čo do horlivosti voči Zákonu bol farizejom (Flp 3,4-6), teda dvakrát týždenne sa postieval (porov. Lk 11:12nn): Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“.
Zriekanie sa jedla bolo naplnením príkazu Deuteronómia „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst (Dt 8,3). Kresťania, Ježišovi učeníci, aby sa odlíšili od farizejov postievali tiež dvakrát týždenne a to v piatok (deň Kristovej smrti za naše hriechy) a v stredu (V byzantskej liturgii sa dodnes menlivé časti stredy viažu ku krížu Je to antická tradícia podčiarkujúca pôstny charakter stredy). Disciplína prvých komunít sa odvíja od Ježišovej pôstnej disciplíny, opísanej v Mt 4, kde sa hovorí o Ježišovom 40 dennom pôste. Stojí za povšimnutie, že Matúš opisuje Ježišov hlad a to nie po skončení štyridsiatich dní, ale práve počas nich. Tento pôst je narážkou na 40 rokov putovania púšťou a skúšky, ktorými Izrael prechádzal.
Mojžiš zhrnie tento čas nasledovne Dt 8, 2-6: 2 A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. 3 Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. 4 Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla – a je to štyridsať rokov. 5 Teda uvažuj vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak Pán, tvoj Boh, vychovával teba. 6 Zachovávaj príkazy Pána, svojho Boha, chodievaj po jeho cestách a boj sa ho.
Bol to čas skúšky a odhaľovania úmyslov srdca. Rovnako aj Ježišov pôst má tento zmysel: on ako pravý človek musel ukázať, čo je v jeho srdci – na koho sa bude spoliehať, kto alebo čo bude jeho oporou a istotou. Preto aj pokúšanie – hlad: zmeň kamene na chlieb; extrémizmus: anjeli ťa budú nosiť na nohách, môžeš všetko; sláva a moc za každú cenu: pokloň sa mi a dám ti to. Ježiš odmieta sa spoliehať na čokoľvek a kohokoľvek, jeho jedinou oporou ako pravého človeka je a bude Boh Izraela. Pôst je teda časom, kedy nie Boh chce vyskúšať ľudské srdce, ale my sami musíme vidieť, čo v našich srdciach v skutočnosti je. Kde je moja istota a bezpečie: Keď triem núdzu? Keď ma pokúša správať sa ako všemohúci? Keď sa leskne žiara moci, slávy, ovládania iných??
Keď Ježiš rozpráva svojim vlastným učeníkom o modlitbe, pôste a almužne (základných vonkajších prejavoch pôstnej disciplíny) upozorňuje ich, že ide o prostriedky a nie cieľ v sebe samom: Ty keď sa postíš pomaž si hlavu, umy si tvár…nech pôst vidí tvoj Otec, ktorý je v skrytosti…keď dávaš almužnu, nevytrubuj to pred sebou… Ježiš ťahá svojich učeníkov do hĺbky starozákonnej múdrosti a biblického pôstu. Prokok Joel (Joel 2,12-13) odovzdáva Božie slovo: 12 „Teraz však – hovorí Pán – obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, 13 roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“. Aj prorok Izaiáš (Iz 58, 1-10):
Volaj, nestišuj, ako trúba vyvýš svoj hlas, zvestuj môjmu ľudu jeho hriech a Jakubovmu domu jeho vinu! 2 Veď sa ma deň čo deň dopytujú a chcú poznať moje cesty ako ľud, čo spravodlivo koná a Božieho práva sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti: 3 „Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!“ Ale v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. 4 Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. 5 Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? 6 Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi:
keď rozviažete zväzky zločinné
a roztvoríte zvierajúce putá,
prepustíte zlomených na slobodu
a rozlámete každé jarmo?
7 Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb,
potulných bedárov zavedieš do domu,
ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?
8 Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. 9 Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!“ Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné 10 a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie.
Túto hĺbku rozvíja Pavol, keď pripomína, že v živote kresťana ide o boj s mocnosťami tohoto sveta, nie s telom a krvou. V liste Efezanom (Ef 6,2-18) pripomína vojenskú výzbroj a odev rímskych pešiakov. Sú to symboly duchovného boja, ktorý je akoby inými slovami prerozprávaná pôstna disciplína podľa prorokov.
2 Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. 13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!
14 Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou,
oblečte si pancier spravodlivosti
15 a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja!
16 Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!
17 A zoberte si aj prilbu spásy
a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!
18 Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!
Pôst podľa biblickej tradície možno zhrnúť do modlitby Efréma Sýrskeho:
Pane a Vládca môjho života zažeň odo mňa ducha lenivosti, nedbalosti, lakomstva a prázdnych rečí.
Udeľ mi, svojmu nehodnému služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.
Áno, Pane a Vládca, daj, aby som poznal svoje hriechy a neodsudzoval svojho brata, lebo ty si zvelebený na veky vekov.
Prosby sú nasmerované na prehĺbenie vzťahov! Vonkajšie formy sú prostriedkom, ktorý pomáha lepšie si uvedomiť svoj duchovný profil (modlitba, Božie slovo, ktoré k tomu patrí; pôst – zriekanie sa jedla, osláv, vecí, ktoré sú síce dobré…a almužna, ako konkrétna realizácia predchádzajúcich krokov voči ostatným). Pôst sa takto stáva časom prerodu, zmeny zmýšľania a konania (obrátenie: metanoia – zmena zmýšľania a z toho plynúca prax).
©róbert jáger, 2013
