Toto je môj milovaný Syn, v ňom mám zaľúbenie (Mt 3,17). Toto je on, ktorý bez opustenia môjho božského lona, vstúpil do lona Márie. Zostal pritom neoddeliteľne vo mne a prebýval aj v nej ako ozajstný človek. Nezanechal svoje prebývanie v nebi a pritom prebýval v najčistejšej Panne. Neexistuje môj Syn a syn Márie; ani dieťa uložené v jasliach nie je iné ako to, ktorému sa klaňali mudrci a ani ten, čo bol pokrstený nie je rozdielny od dieťaťa narodeného. Toto je jediný Syn a neoddeliteľne môj: jediný, ktorého myseľ hľadá. Neviditeľný a predsa vám blízky; večný a predsa žijúci v čase; rovnakej podstaty so mnou v božstve a vám rovný v ľudskej prirodzenosti, okrem hriechu.
Je prostredníkom medzi mnou a tými, čo mu veria. On je cestou, ktorá privádza ku mne tých, čo zhrešili. Môj Syn a baránok; kňaz i obeta. Sám obetuje a je obetovaný. Obetuje sa a – ako Boh – obetu prijíma. Presne o tomto vydal svedectvo Otec pri Jordáne, hneď po krste. A neskôr pri premenení na hore, keď sa Kristus premenil pred učeníkmi a jeho tvár žiarila ako svetlo, ktoré zatieni aj žiaru slnka, aj vtedy počuli hlas: Toto je môj milovaný Syn, jeho počúvajte! (Mt 17,5). Keď povie „ja som v Otcovi a Otec vo mne“ (Jn 14,11) – počúvajte ho! Keď povie „kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14,9) – počúvajte ho, lebo on je pravda! Keď povie „môj Otec, ktorý ma poslal, je väčší ako ja“ (Jn14,28) pochopte tieto slová v súvislosti s jeho uponížením sa vo vtelení. Keď povie „toto je moje telo, ktoré sa láme za vás na odpustenie hriechov“ (Mt 26,26) vnímajte telo, ktoré vám ukazuje a pochopte, že toto telo prijal z vašej prirodzenosti a ono sa stalo jeho vlastným telom a teraz je lámané pre vás a kvôli vám. Keď povie „toto je moja krv“ (Mt 26,28) pochopte, že je to skutočne krv Syna, ktorý sa vám prihovára. Iba jeho vlastná krv a ničia iná. Boh nás pozýva k pokoju a nie k rozbrojom. Zostaňme verní nášmu povolaniu. Stojme s bázňou okolo tajomného stola, skrze ktorý sa stávame účastnými nebeského tajomstva. Chráňme sa toho, aby sme boli spolustolujúcimi a nepriateľmi jeden druhého; zjednotení okolo oltára a rozdelení a zároveň znepriatelení vonku. Chráňme sa toho, aby nám Pán nemusel povedať: Synov som vychoval a vyvýšil, vlastným telom som ich živil, oni sa mi však spreneverili. (porov. Iz 2,1).
On, Spasiteľ sveta a pôvodca pokoja, on sám nech zjednotí svoju Cirkev v pokoji, nech ochraňuje svoj ovčinec a jeho pastiera, nech privedie späť stratené ovečky, aby bol jeden ovčinec a jedno stádo. Jemu patrí sláva a moc na veky vekov!
Gregor Antiochijský, Dal „Omelie“, (2.5.6.9.10)
