„Duša mi horí túžbou po tvojej spáse“ (Ž 1189,81). Je dobré toto „horenie, stravovanie“: zjavuje v skutočnosti túžbu po dobre, samozrejme ešte nie dosiahnuté dobro, ale také po ktorom sa horlivo túži. Od začiatku ľudského rodu až po koniec sveta ten, čo hovorí tieto slová – a patria sem tí, čo žili, žijú a budú žiť – nie je nikto iný ako vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, ktorý túži po Kristovi. Svedčí o tom aj sám Simeon, keď prijal Krista ako dieťa do svojej náruče: „Teraz prepusť Pane svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji. Lebo moje oči videli tvoju spásu.“ (Lk 2,29-30). V skutku Duch Svätý mu zjavil, že neumrie kým neuvidí Pánovho pomazaného (porov. Lk 2,26). Rovnakou túžbou horeli aj svätci predchádzajúcich období. Aj sám Pán hovorí svojim učeníkom: „Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.“ (Mt 13,17). To preto, aby sme spoznali aj hlas starovekého Izraela v slovách (žalmu): „duša mi horí túžbou po tvojej spáse“Takže v minulosti nikdy nezhasla táto túžba svätých, a ona nezhasína ani teraz v Kristovom tele, ktorým je Cirkev. A bude tomu tak až po dovŕšenie vekov, až do času, kým nepríde „Očakávaný všetkými národmi“ (Ag 2,8 Vulg), ktorého predpovedal prorok. Aj Pavol hovorí: „Už mi zostáva len očakávať pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo s láskou očakávajú jeho príchod.“ (2Tim 4,8). Túžba, o ktorej hovoríme je túžbou, ktorá sa rodí z lásky voči zjaveniu Pána. O tomto zjavení hovorí aj Pavol: „A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.“ (Kol 3,4). Táto túžba Cirkvi nikdy nezhasne ani na okamih: od počiatku sveta až po jeho koniec. Okrem času, keď sa Slovo stalo telom a prebývalo na zemi medzi svojimi učeníkmi. A tak sa v slovách žalmu ozýva hlas celého tela Kristovho, ktoré narieka v tomto živote: „duša mi horí túžbou po tvojej spáse, spolieham sa na tvoje slovo.“ Toto slovo je slovom prisľúbenia. A toto je našou nádejou, nádejou, ktorá nám pomáha očakávať s trpezlivosťou to, čo veriaci ešte nevidia.
Agostino, Dal „Commento sui salmi“, Sal 118,disc.20.1
Túžobne očakávaný
