Čas, ktorý oslavujeme nám predstavuje Vytúženého. Je to čas, ktorý nás upriamuje na Očakávaného, to jest na túžbu svätých otcov, ktorí žili pred jeho narodením. Je naozaj správne, že Cirkev nám predkladá čítať slová a pripomenúť si tak túžby tých, čo žili pred Pánovým prvým príchodom. A my neslávime toto očakávanie len jeden deň, ale skôr počas dlhého obdobia. Je to naša skúsenosť, že živo očakávané veci , ak sa musia očakávať dlhší čas, stávajú sa ešte sladšími, keď ich nakoniec dostaneme. A tak je našou úlohou, milí bratia, aby sme nasledovali príklad svätých otcov, aby sme v sebe pestovali tie isté túžby, lebo iba takto môžeme zapáliť v našich srdciach lásku a očakávanie Krista. Slávenie tohto času bolo ustanovené práve preto, aby sme premýšľali nad vášnivým očakávaním našich otcov pred prvým príchodom Pána. A takto aby sme sa naučili podľa ich príkladu túžiť po jeho druhom príchode. Spomeňme si koľko dobier, požehnania, nám daroval Pán svojím prvým príchodom! A o koľko väčšie dobrá nám daruje svojím druhým príchodom! Toto uvažovanie nech nás privedie k tomu, aby sme skutočne milovali tajomstvo jeho prvého príchodu a zároveň túžili po jeho druhom príchode.
(Dai discorsi di San Elredo, abate. L´Ora dell´Ascolto, Lezionario biblico-patristico, Ed. Piemme 2004, 26)
