V ten deň: (1) Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok. (2) A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom. (3) A bude mať záľubu v bázni pred Pánom. Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, (4) ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme. Zem udrie prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka. (5) Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov. (6) Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. (7) Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, (8) dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. (9) Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria. (10) V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom; pohania ho budú vyhľadávať a slávny bude jeho príbytok.
(Iz 11,1–10)
Dostali sme už niekedy v živote druhú šancu? Často by sa nám hodila a chceli by sme, aby prišla. Dnešné adventné liturgické čítanie z proroka Izaiáša opisuje takúto druhú šancu. Dostáva ju od Boha dávidovská kráľovská dynastia, ktorá v osobách jednotlivých kráľov opakovane zlyhávala a teraz pripomína iba zoťatý peň stromu (v. 1). Čitateľ Biblie vníma, že to nie je samozrejmosť, pretože napríklad neposlušný kráľ Šaul druhú šancu nedostal, hoci vynikajúcim kandidátom na kráľovskú hodnosť bol jeho šľachetný syn Jonatán (Beuken, 307).
Boh teda dáva druhú šancu, ale nepôjde o jednoduché znovuoživenie narušenej línie „dávidovcov“ intronizáciou niektorého z jej členov. Prorok vo svojom výroku o pni Jesseho vôbec nespomína Dávida, ale postupuje ešte o pokolenie ďalej k jeho otcovi Jessemu (v. 1). Tým chce čitateľovi pripomenúť prekvapujúce okolnosti voľby najmladšieho z Jesseho synov, obyčajného pastierika, ktorý počas Samuelov návštevy ani nebol doma. Boh vtedy v Betleheme konal nečakaným spôsobom a takto nečakane bude konať aj v prípade budúceho kráľa.
Druhú šancu dostanú aj ľudia a príroda. Izaiáš opisuje víziu budúceho pokoja a harmónie. Znie až úsmevne, že by niekedy spolu priateľsky nažívali divé zvieratá s domácimi a uprostred nich bezbranné deti (vv. 6–9). Nie je to len rozprávka alebo utópia, o ktorej môžeme snívať, ale nikdy nenastane?!? Vnímame, aké ťažké môže byť vychádzať medzi sebou navzájom. Hoci je to ľudsky otázne, existuje nádej, že Boh svojou mocou obnoví náš svet aj nás samých. Úlohou prorokov je prorokovať, ale aj provokovať. Možno nás Izaiáš provokuje k väčšej viere v silu Božej lásky.
Adventné obdobie odkrýva Boha, ktorý už prišiel a ešte príde. On prichádza aj dnes a daruje nám novú šancu. Prijmime ju a buďme ľuďmi nádeje. Požehnaný deň všetkým.
Staršie zamyslenia k aktuálnemu čítaniu z archívu našej stránky:
Rok 2013
Rok 2019
Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra: BEUKEN, W., Jesaja 1–12 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2011).
