(10) Čujte Pánovo slovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský! (16) „Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania; prestaňte robiť zlo, (17) učte sa robiť dobro, hľadajte spravodlivosť, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu. (18) A príďte, budeme sa pravotiť,“ hovorí Pán. „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh, a keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna. (19) Ak budete poddajní a počúvnete, dobro zeme budete požívať. (20) Ale ak sa vzpriečite a rozhneváte ma, mečom zahyniete, lebo prehovorili Pánove ústa.“
Iz 1,10.16–20
Týždeň po 2. pôstnej nedeli by sme mohli nazvať prorockým týždňom v Cirkvi. Včera sa čítal prorok Daniel, zajtra a vo štvrtok sa dostane k slovu Jeremiáš a v sobotu Micheáš. Iba v piatok bude prvé liturgické čítanie z Knihy Genezis, no z evanjelia daného dňa sa dozvieme, že ľudia pokladali Ježiša za proroka. Dnešok patrí úryvku z prvej kapitoly Izaiáša, ktorá je predznamenaním a vstupnou bránou do celého nasledujúceho spisu. Podobne môžeme uvažovať o Knihe proroka Izaiáša ako o vynikajúcom úvode k zbierke starozákonných prorokov. Hlavná téma Izaiášovho hlásania a účinkovania je skrytá v jeho mene; Izaiáš – Boh spasí (Prudký, 11–12).
Boh spasí, čiže zachráni, pretože jeho ľud potrebuje spásu; teda záchranu, ktorá pochádza zhora. Ľud je doráňaný (vv. 5–6), krajina spustošená vojnou (v. 7) a Jeruzalem sa podobá polorozpadnutej búdke v záhradkárskej oblasti (v. 8). Prvé prirovnanie k Sodome a Gomore vyslovuje spoločenstvo: „Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.“ (v. 9). Myslí sa tu na malý počet tých, ktorí prežili. Naše čítanie sa začína ďalším prirovnaním k Sodome a Gomore (v. 10). V tomto druhom prípade už nejde o kvantitu, ale o morálnu kvalitu. Sodoma a Gomora sú v spisoch prorokov stelesnením chorej spoločnosti, v ktorej vládne nespravodlivosť a tiež zničujúceho Božieho súdu (Blenkinsopp, 184).
Lekcionár vynecháva krátku pasáž o bohoslužbách (vv. 11–15), ktorú sám Boh uvádza otázkou s veľmi negatívnym podtónom: „Načo mi množstvo vašich obetí?“ (v. 11). Boh nechce množstvo. On vlastne ani nepotrebuje prinášanie obetí. Ak ich človek predsa prináša ako svoje poďakovanie a prosbu Bohu, má to byť autentické. Problém sú ruky plné krvi (v. 15). Na silný obraz zakrvavených rúk priamo nadväzuje 16. verš nášho čítania s výzvou obmyť sa a očistiť. Izaiáš nenecháva čitateľa pri vonkajšku. Krv na rukách je vyjadrením vnútra, o čistotu ktorého treba dbať. Vidíme ako sa od opisov aktuálneho morálneho úpadku prechádza k obrazom spásy. Ubolené spoločenstvo sa môže zmeniť a samo bude pomáhať sirote, vdove (v. 17) a ďalším uboleným.
Boh verí svojmu ľudu a vzbudzuje v ňom väčšiu chuť konať dobro. Aj my poznáme, aké to je, keď niekomu pomôžeme. Radosť je potom zvyčajne obojstranná. Záver čítania nás oprávňuje veriť svojmu Bohu, že aj on urobí, čo je v jeho silách. Dokáže vymazať aj tie najodolnejšie hriechy (v. 18). Dobročinná láska ide ruka v ruke s odpustením hriechov. Potvrdzuje to aj Ježiš, keď hovorí o žene, ktorá pomazala jeho nohy: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.“ (Lk 7,47). Učme sa dnes robiť dobro a nezabúdajme na prejavy lásky a pozornosti. Všetkým prajem požehnaný deň.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba:
Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Isaiah 1–39: a new translation with introduction and commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XIX.
PRUDKÝ, M., Sijón bude vykoupen soudem. In PRUDKÝ, M., Obtížné oddíly Předních proroků (Praha 2016).
