Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania A – slovo k prvému čítaniu (Sk 10,34a.37–43)

34a Peter otvoril ústa a povedal: 37 „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; 38 ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. 39 A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. 40 Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil 41 – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. 42 A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. 43 Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

Sk 10,34a.37–43

V dnešnom prvom čítaní Veľkonočnej nedele z 10. kapitoly Skutkov apoštolov počujeme poslednú veľkú Petrov reč. Peter už viac nebude hovoriť, okrem príhovoru na Jeruzalemskom sneme (Sk 15). Je to jeho testament – odkaz pre všetkých. Apoštol na svojej „misijnej“ ceste navštevuje kresťanov zo Židovstva na rôznych miestach. Niečo úplne nové prichádza, keď sa za zaujímavých okolností presúva z mesta Joppe do Kornéliovho domu v prímorskom meste Cézarea. Kým doteraz sa stretával len so Židmi, v prípade Kornélia ide o ne-Žida, teda o pohana; síce nábožného, bohabojného, ktorý rozdával almužny a veľa sa modlil, ale predsa pohana. V jeho dome prednáša Peter kázeň. Ohlasuje evanjelium o Ježišovi Kristovi, ukrižovanom a vzkriesenom. Radostná zvesť, že Ježiš je Pán života a smrti, prekračuje hranice Izraela a otvára sa pre okolitý svet. Tu je štartovacia čiara aj našich dejín viery.

Keď Peter zhŕňa celý Ježišov život a jeho pôsobenie do niekoľkých slov, povie: „Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou.“ (10,38). Odvoláva sa tak na známe Izaiášovo proroctvo z úvodu 62. kapitoly: „Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal“. Lukáš má asi veľmi rád túto stať z Izaiáša, pretože ju, ako jediný z evanjelistov, umiestňuje aj na začiatok Ježišovej verejnej činnosti do nazaretskej synagógy (porov. Lk 4,16n). Ježiš je predstavený ako tá dávna izaiášovská postava. No on nie je ponatieraný olejom, ale Duchom a mocou. Celá Ježišova existencia vonia a je preniknutá Duchom Svätým. Za zmienku stojí, že ten istý Duch sa po Petrovej kázni vylial na všetkých poslucháčov, aj keď ešte neboli pokrstení. O čo viac túži pôsobiť v nás, ktorí už pokrstení sme.

Dnešný úryvok zo Skutkov apoštolov nás učí čítať slová prorokov vo svetle zmŕtvychvstania. Rovnako nám vykresľuje udalosti a osobu Ježiša Krista pomocou obrazu zo Starého zákona. Počas veľkonočného obdobia uvidíme ešte veľa krát, že ohlasovanie Zmŕtvychvstalého nevisí vo vzduchoprázdne, ale čerpá z tradície Božieho zjavenia Izraelu.

Všetkým vyprosujem milostiplné veľkonočné sviatky. Radujme sa! Aleluja!
Inak, aj zvolanie Aleluja je zo Starého zákona 🙂

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: eSPÉ – Víťaz