V mnohých častiach písma sa stretneme s vetou, ktorá znie asi takto: Nechápali čo tým myslel, nevedeli, že má vstať z mŕtvych, nevedeli, že nehovorí o postavenom chráme ale o chráme svojho tela a pod. Nevedeli, netušili, nemali potuchy. Aj nám ľuďom je niekedy ťažko sa orientovať v komunikácii cez metafory, symboly, naznačenia a pod. Učíme sa to už ako deti, zo začiatku všetko berieme doslova ale neskôr prichádzame na to, že za slová a vety sa dá skryť aj niečo tajné, niečo čo na prvý pohľad nie je jasné, ale myslíme si, že človek, ktorému to adresujeme má natoľko dobre vyvinuté abstraktné, slovno-názorné myslenie, že tomu porozumie. Tento „tajný“ jazyk radi využívame možno aj preto, lebo nás núti zapájať do myslenia viac kreativity a energie a nie je to len také každodenné rozprávanie. Či už to nazveme flirtovaním, jemným doťahovaním, alebo to využívame keď chceme tomu druhému niečo naznačiť, žena mužovi, čo si praje na narodeniny a pod. Niekedy sa môže stať, že si tieto tajné šifry zle dekódujeme, predsa každý človek myslí inak a aj keď sa hovorí, že sme na jednej vlne, stále sa nevieme zbaviť tej našej individuality, ktorá je prítomná v každom kúsku nášho správania. Aj preto dochádza niekedy k nedorozumeniam, hádkam a pritom sa jedná len o možno zle vyslovené, chybne interpretované slová. Na správne dekódovanie potrebujeme kľúč. Kľúč, ktorý nám zrazu dá odpovede na všetky naše otázky a pochybnosti pri dešifrovaní počutého. Možno sa aj vám stalo, že ste si niečo vysvetlili podľa seba a začali ste viesť rozhovor úplne iným smerom, dotyčný vás potom opravil s tvrdením: ale ja som myslel toto, nie tamto a hneď sa vraciate spať v konverzácii a tá naberá hneď jasnejšie kontúry, lebo máte správny kľúč.
Aj apoštoli dostali kľúč, správny kľúč – Ježišovo zmŕtvychvstanie. Vieme, že Ježiš často rozprával v obrazoch, podobenstvách a určite sa nie vždy stretol so správnym pochopením od poslucháčov. Viem si predstaviť čo sa asi odohrávalo v mysliach apoštolov, keď získali tento kľúč. Možno si začali od začiatku prehrávať, čo im Ježiš povedal, ale niečo bolo iné, už to nebolo akési hmlisté, neisté. Všetko malo zrazu zmysel, všetky kúsky skladačky zapadli na svoje miesto. Apoštoli museli prežívať zrazu radostné chvíle. Ich učiteľ premohol smrť a vyvrátil tak najväčšie vnútorné pochybnosti o tom, že nie je Božím Synom. My sme mali možnosť prežiť Ježišovo utrpenie a oslávenie už len v predstavách, nie ako apoštoli, my dokonca vieme ako Ježiš svoje slová myslel a predsa niektorí z nás potrebujú skúsenosť, dotyk, aby uverili. Lenže na inom mieste Písmo hovorí: „Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.“ Nech nám tieto dni slúžia na posilnenie našej viery. Prežime ich v pokoji spolu s Ježišom a so svojimi blízkymi.
Mgr. Peter Chomjak
Veľkonočná nedeľa rok A – pohľad psychológa
