Učeníci z Emauzy zažili obrovskú radosť s cudzincom. Nerozumeli tomu, prečo sa im srdce vzrušuje. Pochopili to až na konci, keď odhalili najväčšie tajomstvo – prítomnosť Krista. Koľkokrát my vo svojom živote zažívame radosť, keď máme dostatok trpezlivosti učiť ľudí zarábať si na chlieb a ako málo to robíme. Bojíme sa konkurencie a pritom strácame krásne vzťahy, prichádzame o podnetné nápady a často možno aj o obdiv a vďačnosť od týchto ľudí. Iste, nerobíme to pre obdiv a vďačnosť. No každý človek je šťastný, keď pomáha iným a iný prejavuje aj vďačnosť. Vďačnosť nesmie nikdy chýbať. Pretože zdravá a prirodzená vďačnosť dodáva človeku silu tvoriť nové. Dnes sme vďační Bohu, že nám priniesol novú nádej, ktorá pramení z jeho zmŕtvychvstania. V tejto nádeji môžeme nájsť aj oveľa viac, ako si vieme predstaviť. V tejto nádeji objavujme aj novú silu, ktorá pomáha človeku rásť. A tou silou je radosť z toho, že môžeme zmierňovať našu ťažkú životnú situáciu a chudobu v našej krajine tým, že sami sa aktívne zapojíme do budovania našich rodinných podnikov, drobní živnostníci začnú obhospodarovať svoju zem a lesy a že sa nevzdáme pri budovaní svojej vlastnej obce, regiónu a krajiny. Nezabúdajme, že liek na nezamestnanosť je v aktívnej práci človeka, ktorý má nádej, že aj jeho bude podporovať miestna komunita kupovaním jeho výrobkov a vyhľadávaním jeho služieb. Všetkým nám prajem, aby Veľkonočné sviatky sme prežili v nádeji na obnovenie nových síl a nápadov na podnikanie, ktoré je jedinou cestou k zmierňovaniu nepriaznivých sociálnych dopadov.
© Jaroslava Kmecová, 04. 04. 2015
