V deň Turíc povedal Peter Židom: 36 „Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“ 37 Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť bratia?“ 38 Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. 39 Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ 40 A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!“ 41 Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.
Sk 2,36–41
Keď používame slovné spojenie Pán Ježiš Kristus, málokedy si do dôsledkov uvedomujeme, čo vlastne hovoríme. Tieto tri výrazy nie sú len fádnou súčasťou nášho katolíckeho pozdravu, ktorý sa nám zdá taký dlhý, a preto sa zvykne skracovať až na minimum vo forme „Pochválen“. Skrývajú v sebe hĺbku, z ktorej časť nám pomáha preskúmať dnešné čítanie zo Skutkov Apoštolov; hneď v jeho úvode sa totiž všetky tri nachádzajú. Význam mena Ježiš – Boh je spása/záchrana – azda približovať netreba. Trochu iné to je s pojmami Pán a Kristus.
Doterajšie dve veľkonočné čítania zo Skutkov apoštolov (Sk 10; Sk 2) nás priviedli k poznaniu, že Ježiš je mesiáš/pomazaný (gr. christos; a odtiaľ je naše Kristus). Naňho sa vzťahuje Izaiášovo proroctvo o pomazaní duchom (Iz 61), a takisto slová žalmistu o tom, že jeho telo sa nerozpadne v hrobe (Ž 16). Na Ježišovi sa tak splnili mesiášske očakávania Izraela a dávne prísľuby. Ale on nie je mesiáš/pomazaný sám pre seba; pomazanie Duchom a skúsenosť nového života chce zdieľať ďalej. Tento rozmer Ježišovej osoby opakuje Peter aj dnes: ukrižovaného Ježiša Boh urobil Mesiášom.
Spolu s titulom Mesiáš, prisudzuje Peter Ježišovi aj titul Pán. Slovo Pán (gr. Kyrios) je biblické označenie Boha. Peter vlastne hovorí, že Boh urobil Ježiša Bohom (Kyrios). Nie že by pred tým Ježiš nebol Bohom (druhou osobou Najsvätejšej Trojice), ale uvedomme si, že z pohľadu Skutkov apoštolov povedie k jasnému sformulovanie náuky o Trojici a presným kristologickým vyjadreniam ešte pomerne dlhá cesta.
Keď Peter povie, že Ježiš je Pán, vytvára pre svojich poslucháčov prepojenie s prorokom Joelom. Z neho pred malou chvíľou citoval proroctvo o vyliatí ducha. Svoj citát končí slovami: „Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Sk 2,21; Joel 3,5) Starozákonný prorok myslel na meno Boha Izraela. My zo Skutkov apoštolov poznáme prax vzývania Ježišovho mena (porov. Sk 9,14.21; 19,13; 22,16). Opäť vidíme, ako je starý text aplikovaný na Ježiša, aby sa nám odhalilo niečo z jeho božskej identity.
V dnešnom čítaní je ešte jeden odkaz na Joelovo proroctvo. Hovorí sa tu o prisľúbení Ducha, ktoré patrí „všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh“ (Sk 2,39). Kto je ten, čo povoláva a rozdáva Ducha? Je to samozrejme Boh Izraela, o ktorom píše Joel. Ale je to aj Ježiš, Pán a Mesiáš, v ktorého tvári spoznávame Božiu tvár.
Ďakujme dnes a tešme sa, že výber kandidátov na dar Ducha Svätého nerobí nejaký človek alebo komisia, podľa svojich kritérií, na základe rodinkárstva, podplácania alebo počasia, ale že je v rukách Ježiša – Boha s ľudskou tvárou a človeka s Božou tvárou.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Eva Hrešková – Zo sna
Literatúra: Varšo, M. Ozeáš, Joel, Amos. Vivit : Kežmarok, 2015.
