17 Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. 18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. 19 A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
20 On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. 21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23 Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
24 Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! 25 Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! 26 Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!
27 Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, 28 žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! 29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. 30 Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32 Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!
Skúsme si predstaviť celú udalosť. Ježiš zíde z hory a čakajú ho veľké zástupy miestnych, ale aj ľudí zo širokého okolia. Ba aj z diaľky. Júdea a Jeruzalem okolo 220 km po dnešných cestách. Týrus a Sidon, v dnešnom južnom Libanone, tiež nad 100 km. Ľudia prekonali veľké vzdialenosti, aby priniesli k Ježišovi svojich chorých, posadnutých zlými duchmi. Slovom prinášali k nemu svoje starosti, ťažkosti, neriešiteľné situácie. A keďže ich uzdravoval, počúvali jeho slovo.
Aké veľké muselo byť ich prekvapenie, ba až šok, keď počujú z jeho úst: Požehnaní chudobní, plačúci, prenasledovaní…situácie, z ktorých sa všetci chceli dostať. Zbaviť sa ich. Veď Ježiš ich aj uzdravil, rozviazal putá a oni museli zažiť neskutočnú radosť z oslobodenia. Spadla ťarcha, ktorá ich roky gniavila a teraz zrazu počujú, že práve tieto stavy – z ktorých sa snažili dostať – sú miestom požehnania. Grécke makarioi znamená požehnaní viac ako šťastliví alebo blahoslavení. A požehnaní sú ptochoi – bezmocní, zbavení vplyvu, nízkeho spoločenského postavenia a nemajetní: im patrí nebeské kráľovstvo. Ježiš musel vyviesť z miery svojich poslucháčov! Musel ich dostať do šoku a možno až vnútorného odporu!
Makarios pôvodne, v mimobiblickej gréckej literatúre, označuje stav bez problémov, starostí, zbavený ťažkostí, utrpenia, bojov za prežitie. Je to stav, v ktorom panuje absolútna harmónia, lebo všetky potreby a túžby sú naplnené. Takými boli iba bohovia. Logicky potom za makarioi považovali mŕtvych, ktorí už nie sú zviazaní pozemskými útrapami. Uvažovanie dobovej kultúry vedie k záveru, že najbližšie k tomuto stavu majú bohatí, majetní a vplyvní ľudia. Oni totiž vďaka svojmu majetku dokážu si zabezpečiť najvyšší stupeň bezstarostnosti. Biblická gréčtina prevezme toto slovo a označuje ním tých, čo konajú podľa Božieho zákona a práve preto sú požehnaní (Ž 1). A toto požehnanie sa prejavuje v zdraví a majetku (porov. príbeh Jóba; z negatívneho pohľadu otázku učeníkov kto zhrešil v prípade slepca od narodenia a výčitku uzdravenému pri Siloe: celý si sa v hriechu narodil – lebo si slepý a to je dôkaz hriešnosti /Jn 9, 2.34/ ).
A Ježiš obráti všetko naruby. Požehnaní sú iní, biedni. Prečo? Lebo Boh sa postavil na ich stranu. V gréčtine sú pasívne formy „budú nasýtení“ a táto forma odkazuje na aktivitu Boha. Boh spôsobí, že budú nasýtení, že sa budú smiať. Boh im dá všetko, čo potrebujú. Toto potvrdzuje aj antitéza: beda tým, čo už majú všetku svoju útechu. V čom je rozdiel? Tým, čo niečo chýba sa spoliehajú na Boha. Kým tí, čo majú všetko sa cítia byť naozaj sebestační, môžu si dovoliť čokoľvek. Otvárajú sa im dvere pre „moc“, ktorá sa skrýva v majetku a peniazoch. A teda až na svetlé výnimky Boha ani nepotrebujú. Sami sa správajú ako boh. Toto potvrdzuje naša spoločná skúsenosť: skúsenosť ľudí spred dvoch tisícročí a skúsenosť naša vlastná, našich dní.
Boh sa skláňa k marginalizovaným. Ježiš ich nazýva požehnanými, nie preto aby zostali v tomto stave biedy. Boh sa k nim skláňa, aby menil ich situáciu a tým pádom, aby oni sami sa mohli skláňať ďalej. Ináč nemá zmysel to, čo nasleduje. Ale vám, čo ma počúvate hovorím: milujte svojich nepriateľov, dobre robte… Ježišova logika je jasná: požehnaní ste vy bezmocní v akejkoľvek forme, lebo Boh sa k vám skláňa. Nebojte sa! Boh sa stará o vás a teraz vy sa obráťte k ostatným robte im dobre. Aj vašim nepriateľom, ktorí vami pohŕdajú – pre vašu bezmocnosť, malosť, chudobu, núdzu – lebo takto sa stanete podobní Otcovi, ktorý je milosrdný. A v tomto je život večný: aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista (Jn 17,3)
Všetko je totiž dar. Boh požehnáva skôr, než si človek uvedomuje, že potrebuje prosiť. Ale najmä chudobní – tak ako sa nám ukazujú v slovách Písma – sú požehnaní. Boh sa k nim skláňa a môžu sa chytiť jeho ruky a vykročiť podľa Ježišových slov. Vo vykročení zistia, že Boh je s nimi. V robení dobra aj nepriateľom zistia, zažijú, že Boh ich drží za ruku. Takto spoznajú jeho tvár a vstúpia do jeho života. Lebo Boh nás nechce zničiť, ale vybrúsiť do kvality (Henry Ward Beecher) a všetko, čo sa nám v živote prihodí je príležitosťou nechať sa Bohom premieňať.
Ježišove slová znejú možno šokujúco. Ale sú pravdivé. Bohatých, sebestačných, tých, čo už majú svoju útechu povzbudzujú k prehodnoteniu svojich postojov. Vďačnosť je na mieste a následne sklonenie sa k núdznym: vo forme dobrovoľníctva, nezištnej pomoci, spoločenskej zodpovednosti za marginalizovaných… Tých, čo sú chudobní vedie rovnako k vďačnosti za to, že nie sú opustení a za cestu, ktorá je riešením. Každý sa totiž môže skloniť k núdznemu: dobrým slovom, prítomnosťou, pomocnou rukou v jednoduchých situáciach… a nás všetkých, nech už stojíme na tej či onej strane vedie k prehodnoteniu základného postoja voči šťastiu. V čom vidím ja svoje šťastie? Akými prostriedkami a spôsobmi ich dosahujem? Všimol som si niekedy biednych? Čo považujem za viac: mať či byť ????
©Róbert Jáger, 2016
