1ab Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
24ac Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Zem je plná tvojho stvorenstva. R.
29b Odnímaš im dych a hneď hynú * a vracajú sa do prachu.
30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme. R.
31 Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.
34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *a ja sa budem tešiť v Pánovi. R.
(Ž 104,1ab+24ac.29b-30.31+34)
Modlitba je v prevažnej miere prosba. Človek prosí Boha o zdravie, zabezpečenie svojho života, pomoc v nebezpečenstvách, ochranu pred smrťou. A je to správne, pretože veríme, že môžeme dostať to, o čo prosíme. Veríme, že Boh nám môže dať, čo od neho žiadame. Ž 104 nie je prosba. Popri úvodnej a záverečnej výzve dobrorečiť Bohu (104,1.35) je to oslavná modlitba, hymnus na Boha – Stvoriteľa. Žalmista spoznal a opisuje Božie konanie; Boh stvoril svet (nebo, zem, vody) a udržiava ho mnohorakým spôsobom. Významnú úlohu plní to, čo hebrejčina označuje výrazom ruah. V žalme sa nachádza na začiatku (104,3.4); Boh sa vznáša na krídlach vetra (ruah) a vietor (ruah) je jeho poslom, aj na konci (104,29.30); Boh odníma človekovi ducha (ruah) a ten zomiera, zosiela svojho ducha (ruah) a človek žije. Vidíme, že ruah označuje ducha, ale znamená aj vietor. Vietor hýbe vecami, aj Boží duch nás chce rozhýbať (porov. Heller, Na čem mi záleží, s. 69). Vychyľuje nás zo sebectva, ktoré izoluje a uzatvára do seba, čo je vlastne vnútorná smrť. Opakom sebectva je láska. Ona je prvým ovocím pôsobenia Ducha Svätého (Gal 5) a vďaka nej a pre ňu žijeme. Otvorme sa preto nanovo (a nie len na Turíce) osobe Ducha Svätého, aby pôsobil v našich rodinách, spoločenstvách, farnostiach.
Jozef Kohut 19. 5. 2018
foto: Anna Hodovanecová
