Zoslanie Ducha Svätého B – slovo k prvému čítaniu (Sk 2,1–11)

(1) Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. (2) Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. (3) I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. (4) Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (5) V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. (6) Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. (7) I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? (8) A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? (9) My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, (10) Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, (11) Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“

Sk 2,1–11

Nie je rozdelenie ako rozdelenie. Je zlé, keď sú rozdelení ľudia, ktorí by mali držať spolu. Ježiš to v evanjeliu hovorí o kráľovstve, ktorému kvôli rozdeleniu hrozí zánik (Lk 11,17). A my môžeme myslieť na našu spoločnosť, na rodiny a manželov, na cirkev, farnosti a rôzne duchovné spoločenstvá. Takéto negatívne rozdelenie, ktoré stavia človeka proti inému človeku, nepochádza určite od Boha, skôr od diabla. A keď od neho nepochádza priamo, tak tento diabolos – rozkolník (Panczová, 330) nepriamo zneužíva situáciu, aby zasial semeno nejednoty.

Celkom iné je rozdelenie ohnivých jazykov pri zostúpení Ducha Svätého na začiatku Skutkov apoštolov (v. 3). Množstvo obrazov predstavuje danú scénu tak, že nad hlavy všetkých zhromaždených umiesťuje ohnivý plamienok. Takéto rozdelenie paradoxne zjednocuje. Ohnivé jazyky sa delia a ľudia sa spájajú. Ježišovi učeníci k sebe mali blízko aj doteraz, no vďaka naplneniu Duchom sú si ešte bližší. Sviatok zoslania Ducha Svätého v sebe nesie silnú dynamiku; rozdelenie a spočinutie jazykov prekonáva negatívne rozdelenia medzi ľuďmi a navzájom ich zbližuje.

Lukáš v evanjeliu hovorí aj o ďalších rozdeleniach. Zastavme sa ešte pri jednom z nich – pri rozdelení šiat ukrižovaného Krista (Lk 23,34). Za touto udalosťou môžeme vidieť, ako sa Ježiš pred svojou smrťou obliekol do našej nahoty, aby každému hriešnikovi daroval jeho pôvodný odev syna a dcéry (Fausti, 795). My si chceme rozdeliť len jeho šaty, ale on nám dáva oveľa viac; telo, na ktoré si ich môžeme obliecť, čiže našu ľudskosť. Lukáš nás vedie od rozdeľovania si vecí, ktoré patria niekomu inému – v tomto prípade Ježišovi, k rozdeľovaniu seba iným, ako to robí Ježiš.

Duch Svätý nedáva len dary, on sám je najväčším darom pre Cirkev. Žiť duchovne znamená konať podobne; darovať seba a svoj čas, poslúžiť svojimi schopnosťami v prospech iných, rozdávať z hĺbky svojho vnútra. Ďakujme dnes za dar Ducha Svätého a napĺňajme sa ním. A nech je stále viac len tých pozitívnych rozdelení. Všetkým prajem požehnanú nedeľu Zoslania Ducha Svätého aj záver Veľkonočného obdobia.

Prečítajte si aj minuloročné zamyslenie k úryvku zo Skutkov apoštolov.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: K:MUSIC – Svätý Duch
Literatúra:
FAUSTI, S., Nad evangeliem podle Lukáše (Praha 2011).
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník (Bratislava 2012).