Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
(Jn 20,19-23)
Prechod Vzkrieseného Pána cez zatvorené dvere večeradla je úžasne hlboký opis zoslania Ducha Svätého. Nie nadarmo je evanjelista Ján označovaný ako „Teológ“. Kristom poslaný Tešiteľ vstupuje do sŕdc učeníkov na sviatok Turíc – päťdesiaty deň po židovskej Veľkej noci – podobne ako predtým vzkriesený Pán doprostred zhromaždenia ustráchaných učeníkov. Kým pri stretnutí s učeníkmi za zatvorenými dverami sa zjavuje Kristus vo svojom oslávenom vzkriesenom tele so znakmi umučenia, pri zoslaní Ducha Svätého sú už dvere večeradla otvorené a na učeníkoch sa zjavuje, resp. stáva sa z nich Kristovo tajomné telo, na ktorom nechýbajú ani znaky jeho oslávenia resp. vzkriesenia, ani znaky jeho utrpenia.
Na jednom a tom istom mieste – vo večeradle – sa odohralo otvorenie zatvorených dverí vzkrieseným Ježišom i premena učeníkov na Kristovo tajomné telo, ktoré z dverí večeradla vychádza pokračovať v Ježišovom poslaní od Otca t.j. ohlasovať a sprítomňovať svetu pravdu o tom ako Boh miluje človeka. Nie náhodou v tom istom večeradle Ježiš pred svojim umučením učí svojich učeníkov sláviť Eucharistiu, ktorá sa potom stáva permanentnými Turícami.
Sánka dole…
Jedno také malé večeradlo s neobmedzenou kapacitou na radosť máme aj vo svojom srdci…
© Štefan Novotný 18.5.2013
