Ako hlava a telo jedného človeka sú jeden človek, tak aj Syn Panny a jeho vyvolené údy sú jeden človek a jeden Syn človeka. Písmo hovorí: „Celý a úplný Kristus je hlava a telo.“ (porov. Rim 12,5) Veď všetky údy dohromady sú jedno telo a ono so svojou Hlavou je jeden Syn človeka; on s Božím Synom je jeden Boží Syn, on s Bohom je jeden Boh. Teda celé telo s Hlavou je Syn človeka i Boží Syn i Boh. Odtiaľ je aj to: „Otče, chcem, aby aj oni boli jedno s nami, ako sme ja a ty jedno.“ (porov. Jn 17,21). A tak podľa tohto významného chápania podloženého Písmom ani telo bez Hlavy, ani Hlava bez tela, ani Hlava a telo bez Boha nie je celý Kristus.
Preto i všetko s Bohom je jeden Boh; ale Boží Syn je s Bohom prirodzene; Syn človeka je s ním osobne a jeho telo je s ním sviatostne. Teda veriace a rozumom obdarené Kristove údy môžu o sebe pravdivo povedať, že sú tým, čím je on sám, aj Božím Synom, aj Bohom. Lenže čím je on prirodzenosťou, tým sú ony pridružením. Čím je on plnosťou, ony sú účasťou. A napokon, čím je Boží Syn zrodením, tým sú jeho údy adopciou, ako je napísané: „Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!“ (Rim 8,15)
Podľa tohto Ducha „dal im moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12), aby sa každý z nich od toho, ktorý je „prvorodený medzi mnohými bratmi“ (Rim 8,29), naučil hovoriť: „Otče náš, ktorý si na nebesiach.“ (Mt 6,9) A inde: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi.“ (Jn 20,17)
A mocou toho Ducha, z ktorého sa z lona Panny narodil Syn človeka, naša Hlava, aj my sa znova rodíme z krstného prameňa ako Božie deti, ako jeho telo. A ako sa on narodil bez akéhokoľvek hriechu, tak sa my znova rodíme na odpustenie všetkých hriechov.
Lebo ako na svojom tele z mäsa vyniesol všetky hriechy celého tela na drevo kríža, tak cez milosť znovuzrodenia dal duchovnému telu, že sa mu nezapočítava nijaký hriech, ako je napísané: „Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta.“ (Rim 4,8; porov. Ž 32,2) Tento blažený človek je bezpochyby Kristus. On odpúšťa hriechy, veď hlavou Krista je Boh (porov. 1Kor 11,3). Jemu sa nič neodpúšťa, lebo hlavou tela je on, jediný človek. A pretože telo hlavy tvoria mnohí, jemu sa nič nepripočítava.
Sám v sebe je spravodlivý a sám seba ospravedlňuje. On, jediný Spasiteľ a jediný spasený, na svojom tele vyniesol na drevo kríža to, čo sňal zo svojho tela vodou. Znova zachraňuje skrze drevo kríža a vodu, „Baránok Boží, ktorý sníma“ to, čo vyniesol, teda „hriechy sveta“ (Jn 1,29). Kňaz, obeta i Boh, ktorý sa obetoval sám sebe, a tým skrze seba zmieril sám seba so sebou aj s Otcom, aj s Duchom Svätým.
Z Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v Stelle, (Sermo 42: PL 194, 1831-1832)
