Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im
Keby napokon láska úplne vyhnala strach a keby sa strach zmenil na lásku, vtedy by sa ukázalo, že to, čo dosahuje spásu, je jednota, keď sa všetci spoja medzi sebou tým, že splynú s jediným pravým dobrom prostredníctvom tej dokonalosti, ktorú predstavuje holubica.Lebo tak nejako rozumieme nasledujúcim slovám Piesne piesní: „Jediná je moja holubica, moja dokonalá; jedináčik svojej matky, miláčik svojej rodičky.“
A Pán nám to v evanjeliu vysvetľuje ešte jasnejšie. On totiž požehnaním odovzdal svojim učeníkom všetku moc. A slovami, ktorými sa obracia k Otcovi, udelil tým, čo si to zaslúžili, aj iné dobrá. A vtedy pridáva aj to, čo je vrcholom a súhrnom všetkých dobier, že popri istej rôznosti postojov už nebudú mnohonásobne rozdelení, keď budú uvažovať, čo je dobré, ale všetci budú jedno, lebo splynú s ním ako s jediným pravým dobrom. A tak jednotou Svätého Ducha (ako hovorí Apoštol) spojení vo zväzku pokoja, stanú sa všetci jedným telom a jedným duchom skrze jedinú nádej, ku ktorej sú povolaní.
Isto urobíme lepšie, keď pripojíme božské výroky evanjelia doslovne. Ježiš hovorí: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno.“
Putom tejto jednoty je sláva. Nik rozumný nebude popierať, že slávou sa nazýva Duch Svätý, ak vezme do úvahy tieto Pánove slová: „Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im.“ Lebo naozaj dal učeníkom tú istú slávu, keď im povedal: „Prijmite Ducha Svätého.“A túto slávu, hoci ju vždy mal, ešte skôr, ako jestvoval tento svet, dostal v tom čase, keď sa odel do ľudskej prirodzenosti. A keď bola táto prirodzenosť skrze Ducha Svätého oslávená, všetko, čo je spríbuznené s touto slávou, dostáva účasť na Duchu, počnúc apoštolmi.Preto hovorí: „Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno.“ Preto ten, kto vyrástol z chlapca na zrelého muža, dosiahol mieru Kristovho veku, čo chápeme duchovne. Potom je schopný prijať slávu Ducha Svätého, lebo je bez akýchkoľvek nerestí a je čistý. Toto je teda tá dokonalá holubica, na ktorú hľadí Ženích, keď hovorí: „Jediná je moja holubica, moja dokonalá.“
Z Komentára svätého biskupa Gregora Nyssenského na Pieseň piesní
(Hom. 15: PG 44, 1115-1118)
